Viete, že začiatkom 19. storočia uzrela svetlo sveta Kleinova abeceda, ktorá prepojila písomnú komunikáciu nevidiacich s vidiacimi?

Tlačila sa pomocou Kleinovho písacieho stroja, ktorý skonštruoval viedenský tyflopedagóg Johann Wilhelm Klein (1765-1848). Jeho vynález umožnil tlač veľkých písmen latinskej abecedy, arabských číslic a interpunkčných znamienok v ihličkovej podobe. Vidiaci si text mohli prečítať zrakom, nevidiaci hmatom.

Celý písací stroj má podobu dreveného kufríka (s rozmerom 30 x 6 x 23 cm), po jeho otvorení vznikne na jednej strane priestor pre tlač, na druhej polovici sú prehľadne, v drevenej konštrukcii, uložené malé kovové hranoly s jednotlivými písmenami. Zvolený text sa vyskladá vložením hranolov do pohyblivého riadku ihličkami nadol sprava doľava. Riadok sa pripevní k rámu, pod ktorý sa ukladá slepecký papier na plstenej podložke. Po zatlačení na hranoly sa písmená prepichnú na papier. Riadok sa posunie nižšie a celý proces sa opakuje. Po vytlačení celej strany sa papier vyberie a otočí na opačnú stranu, aby sa dal text čítať zľava doprava.

J. W. Klein je považovaný za jedného z najvýznamnejších tyflopédov 19. storočia. Založil Výchovno-vzdelávací ústav pre nevidiacich vo Viedni (r. 1804) a začal s individuálnou výchovou 9-ročného nevidiaceho chlapca Jakuba Braunema. Klein si sám zhotovoval potrebné učebné a iné pomôcky, upravoval spoločenské hry. Po roku intenzívneho vzdelávania predstavil svojho žiaka verejnosti, ktorý vedel čítať, písať, počítať, ovládal paličkovanie, háčkovanie, prácu s papierom ap.

Spracovala: Mgr. Lucia Štrbková