Autizmus
Termín autizmus (etymologicky z gréckeho slova eaftismos, čo znamená zatvorený v sebe) prvýkrát použil švajčiarsky psychiater Bleuler v práci Dementia Preacox z r. 1913. Tento pojem používal u dospelých schizofrenických pacientov. V r. 1943 americký psychiater Leo Kanner opísal svojich detských pacientov, ktorí sa výrazne líšili od všetkých ostatných. Podrobne charakterizoval jedenásť prípadov zo svojej klinickej praxe (8 chlapcov a 3 dievčatá). Dominantnou vyznievala ich neschopnosť mať kontakt so sociálnym prostredím, ktorá ovplyvňovala ich správanie vo všetkých oblastiach života a fungovania. Kanner označil túto špecifickú diagnostickú skupinu ako raný infantilný autizmus.
Autizmus je pervazívna vývojová celoživotná porucha vývinu, ktorú charakterizujú: narušená schopnosť komunikácie, sociálneho správania, predstavivosti.
Na Slovensku neexistujú verejne dostupné štatistiky o počte ľudí s diagnózou PAS (porucha autistického spektra). Podľa štatistík z r. 2012 postihuje autizmus v Európe každého stého človeka. Na základe tohto prepočtu žije na Slovensku vyše 54 tisíc ľudí s poruchou autistického spektra.
Podľa diagnostických kritérií Medzinárodnej zdravotníckej organizácie delíme poruchy autistického spektra na:
Detský autizmus – ide o postihnutie prítomné vo všetkých troch oblastiach: sociálne vzťahy, komunikácia a predstavivosť. Prejavy sú nápadné už v útlom veku, prejavuje sa do troch rokov života.
Iná detská dezintegračná porucha – pred prepuknutím diagnózy (cca do dvoch rokov) sa jedinec vyvíja normálne, po prepuknutí diagnózy dochádza k strate skôr získaných zručností, t.j. reč, hra, sociálne zručnosti a nastupujú zmeny v komunikácii, sociálnej interakcii.
Atypický autizmus – prejavuje sa po dosiahnutí troch rokov, abnormality nemusia byť prítomné vo všetkých troch kategóriách.
Hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi – prejavuje sa u detí s ťažkou mentálnou retardáciou s IQ pod 50, pre jedinca sú typické: hyperaktivit, nestála pozornosť, stereotypné správanie, oneskorenia vo vývine.
Rettov syndróm – vyskytuje sa iba u dievčat, chlapci s týmto syndrómom umierajú pred alebo tesne po pôrode. Príznačná pre jedincov je strata už osvojených zručností, funkčných pohybov ruky, nedostatočné žutie a nadmerné slinenie, ťažké postihnutie reči, ťažké mentálne postihnutie.
Aspergerov syndróm – primárne sa líši od autizmu tým, že sa u tejto poruchy nevyskytuje celkové oneskorenie alebo retardácia reči, ani kognitívneho vývinu. Väčšina jedincov má všeobecnú inteligenciu, ale obvykle je nemotorná. Toto ochorenie sa vyskytuje prevažne u chlapcov v pomere asi 8:1. Prejavuje sa nezáujmom rozvíjať vzťahy s vrstovníkmi, nepochopením a neprejavovaním emócií, stereotypným a opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností, neschopnosťou nadviazať očný kontakt.
Táto porucha je pomenovaná podľa rakúskeho psychiatra Hansa Aspergera (1906-1980), ktorý ako prvý definoval Aspergerov syndróm, Aspergerom pomenovaný ako autistická psychopatia v r. 1944. Tento termín bol v r. 1981 nahradený pojmom Aspergerov syndróm.
Iné nešpecifikované pervazívne vývinové poruchy – poruchy, ktoré nie je možné zaradiť medzi ostatné klasifikácie.
Zdroje:
Autizmus v praxi, Dieťa a žiak s autizmom v pedagogickej praxi, Dagmar Belušková, Andrea Šedibová, Metodicko-pedagogické centrum, 2014, Bratislava