Múzeum špeciálneho školstva v Levoči, ktoré je špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou, s komplexnou dokumentáciou v oblasti špeciálneho školstva, špeciálnej pedagogiky a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením – vytvára priestor na predstavenie významných osobností špeciálneho školstva a pedagogiky na Slovensku.
Jednou z nich je práve docent PhDr. Vladimír Predmerský, CSc., ktorý zanechal neuveriteľný odkaz a najmä nezmazateľnú stopu s levím podielom pri vytváraní systému špeciálnych škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím na Slovensku.
V prvej časti stálej expozície múzea, ktorá je venovaná histórii najstarších ústavov a špeciálnych škôl na Slovensku návštevníkom predstavujeme výnimočné osobnosti, zväčša zakladateľov a prvých riaditeľov najstarších ústavov, či špeciálnych škôl, ktorých počiatky siahajú na koniec 19. a začiatok 20. storočia.
Okrem krátkeho curriculum vitae docenta Predmerského sa s návštevníkmi zastavíme pri vitrínach obsahujúcich osobné dokumenty Vladimíra Predmerského a predstavujeme systém špeciálnych škôl na Slovensku, rozdelených podľa štyroch základných pédií – zrakové, sluchové, telesné a mentálne postihnutie.
K najzaujímavejším a najvzácnejším osobným dokumentom Vladimíra Predmerského, ktoré múzeu darovala jeho dcéra MUDr. Nadežda Blahutová, patria Ohlasovací lístok pre ženatých z roku 1929 a vysokoškolské indexy z rokov 1954/55.
Ukážka osobných dokumentov Vladimíra Predmerského.
Zdroj: Foto archív múzea
Curriculum vitae
Vladimír Predmerský sa narodil 19. februára 1902 v Lubine pri Novom Meste nad Váhom, ako 14. dieťa svojich rodičov: učiteľa Alberta Predmerského a Pavlíny, rod. Trančíkovej. Absolvoval štúdium základnej školy, meštianskej školy, Učiteľské ústavy v Marmošskej Sihoti a Modre.
Učiteľské začiatky v úlohe kočujúceho učiteľa si vyskúšal v Drietome, Hámroch, v Moravskom Lieskovom, Vrbovciach a v Chvojnici, kde učil tzv. Rimavčatá, štátne siroty, ktoré si po ťažkej fyzickej práci chodievali do školy oddýchnuť, čo pôsobilo na mladého, ambiciózneho učiteľa veľmi negatívne, odstrašujúco až zúfalo. Práve v tomto prostredí stretol prvých epileptikov a deti s rôznym zdravotným postihnutím a špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami.
10. 8. 1925 sa oženil s Margitou Ábelovou, s ktorou vychovali dvoch synov – Miloša a Vladimíra a dve dcéry – Darinu a Nadeždu.
V roku 1929 nadobudol kvalifikáciu pre všetky typy špeciálnych škôl, a to zložením skúšky špeciálnej pedagogiky na Ministerstve školstva v Prahe. Od 1. 9. 1929 zapustil hlboké korene v Štátnej ľudovej škole v Trenčíne, kde intenzívne pripravoval otvorenie pomocnej triedy pre žiakov so zdravotným postihnutím.
Štátna pomocná škola v Trenčíne bola zriadená výnosom Ministerstva školstva a národnej osvety č. 131.065/30 zo dňa 21. 10. 1930.
Vyučovanie s 19-timi žiakmi začalo 1. decembra 1930 v budove na Námestí sv. Anny.
Štátna pomocná škola v Trenčíne na Námestí sv. Anny, 1. 12. 1930.
Zdroj: Zbierkový fond múzea – Predmerský, Vladimír: Sborník prác z odboru starostlivosti o duševne úchylných 1932–1947.
V školskom roku 1931/32 škola mala iba 2 triedy, v ktorých sa vzdelávalo 24 žiakov.
V nasledujúcich rokoch 1930-1936 Predmerský nadobudol odbornú učiteľskú spôsobilosť vyučovať nepočujúce, nevidiace a telesne postihnuté deti. Získaním odborných a najmä praktických zručností nazbieral neuveriteľné množstvo vedomostí, ktoré pretavil do praxe a riešenia výchovných problémov v pomocnej škole.
Ďalší vývoj školy bol spätý so založením Zemského spolku pre starostlivosť o slabomyseľných na Slovensku. Citujem Vladimíra Predmerského:
„Bola treskúca zima, keď sa dňa 12. januára 1932 v hoteli Folkman v Žiline zhromaždili dobrovoľní sociálni pracovníci, aby v prítomnosti nestorov starostlivosti o slabomyseľných – prof. MUDr. Karola Herforta a ministerského inšpektora Josefa Zemana – položili základy Zemského spolku pre starostlivosť o slabomyseľných na Slovensku.“
Medzi prítomnými, samozrejme, nechýbal Vladimír Predmerský, vtedy odborný učiteľ Štátnej pomocnej triedy v Trenčíne.
Vtedajšie osobnosti starostlivosti o slabomyseľných v Československu – spomínaný dr. Herfort, J. Zeman, V. Gaňo, V. Predmerský a ďalší jednohlasne skonštatovali, že oblasť starostlivosti o mentálne postihnutých patrí k najzanedbanejším úsekom sociálnej starostlivosti a je nevyhnutné založenie riadnej dobrovoľníckej organizácie, ktorá by presadzovala systematickú starostlivosť o tisícky slabomyseľných na Slovensku.
12.1. 1932 založili Zemský spolok starostlivosti o slabomyseľných na Slovensku so sídlom v Trenčíne.
Za 1. predsedu spolku bol menovaný Viliam Gaňo, riaditeľ ústavu pre hluchonemých v Kremnici, tajomníkom sa stal Vladimír Predmerský, odborný učiteľ Štátnej pomocnej triedy v Trenčíne a pokladníkom František Tomiška, odborný učiteľ hluchonemých v Kremnici.
Napriek v tom čase už existujúcim pomocným školám v Spišskej Novej Vsi (1924) a Košiciach (1925), bola situácia neúnosná a chýbali nielen školy/ústavy, ale najmä internáty pre obrovský počet detí s mentálnym postihnutím.
V Trenčíne v školskom roku 1933/34 fungovali stále iba 2 triedy, v ktorých sa vzdelávalo už 42 žiakov.
A keďže počet záujemcov o ústavnú starostlivosť neustále narastal, výbor Zemského spolku starostlivosti o slabomyseľných na Slovensku, na zasadnutí 23. septembra 1933 na návrh tajomníka spolku – Vladimíra Predmerského – zriadil stavebný výbor pre stavbu ústavu pre duševne chybných v Trenčíne. Stavebný výbor na základe úradného povolenia začal s organizáciou finančnej zbierky vo forme stavebných tehličiek.
Ukážka Tehličkovej podpornej výzvy na vybudovanie Štefánikovho sociálneho ústavu pre duševne vadných.
Zdroj: Foto archív Branislava Horňáka, syna dcéry Dariny Predmerskej
Znenie listu Tehličkovej podpornej výzvy na vybudovanie Štefánikovho sociálneho ústavu pre duševne vadných v Trenčíne, ktorým oslovili potenciálnych darcov nielen na území Slovenska, ale aj Podkarpatskej Rusi.
Zdroj: Foto archív Branislava Horňáka, syna dcéry Dariny Predmerskej
V zmysle uznesenia výboru Zemského spolku zo dňa 17. 2. 1934 – spolok si prenajal od mesta Trenčín budovu bývalej epidemiologickej nemocnice na Soblahovskej ulici č. 22 a zriadil tam internát Štátnej pomocnej školy, do ktorého sa 10 prvých internátnych žiakov nasťahovalo 16. septembra 1934.
V školskom roku 1935/36 už v škole fungovali 4 triedy so 65 žiakmi, z ktorých bolo na internáte 31 detí.
Prvý internát Štátnej pomocnej školy v Trenčíne, na Soblahovskej ulici 22.
Zdroj: Zbierkový fond múzea – Predmerský, Vladimír: Sborník prác z odboru starostlivosti o duševne úchylných 1932–1947.
Zlatou Tehličkovou podpornou akciou spolok zabezpečil finančný základ na výstavbu novej školy. So stavbou sa začalo 21. 9. 1938 a nová budova bola odovzdaná do užívania za necelých 16 mesiacov – 1. 1. 1940. Rozpočet stavby v tom čase predstavoval neuveriteľný 1 milión Kčs.
Nová budova Ústavu pre duševne vadných v Trenčíne, odovzdaná do užívania 1. 1. 1940.
Zdroj: Zbierkový fond múzea.
Učiteľský zbor po otvorení Ústavu pre duševne vadných v Trenčíne, 1. 1. 1940. Vladimír Predmerský v strede.
Zdroj: Foto archív Branislava Horňáka, syna dcéry Dariny Predmerskej
Predmerský bol do roku 1938 členom predsedníctva Zväzu učiteľov pomocných škôl na Slovensku a v Československu. V rokoch 1945-1954 už viedol Kabinet defektológie Bratislavského kraja. V roku 1954 nadobro ukončil pôsobenie v terajšej Spojenej škole internátnej v Trenčíne, už na poste riaditeľa a nastúpil na miesto ústredného inšpektora na Povereníctve školstva a kultúry v Bratislave (do r. 1961). V tých rokoch zároveň prednášal externým študentom defektológie.
Jeho bohatá publikačná činnosť sa spája s odbornými periodikami Špeciálna škola a Otázky defektológie, v ktorých aktívne pôsobil aj ako člen redakčnej rady.
V roku 1959 ukončil štúdium pedagogiky a psychológie na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave a v roku 1961 nastúpil do odboru pre výchovu defektnej mládeže vo Výskumnom ústave pedagogickom v Bratislave.
S Vladimírom Predmerským sa spája aj založenie vysokoškolského štúdia špeciálnej a liečebnej pedagogiky. Od roku 1965, s ďalšími významnými osobnosťami – napr. doc. Bažánym, prof. Brťkom pripravovali Koncepciu štúdia špeciálnej a liečebnej pedagogiky, čo sa podarilo v školskom roku 1967/68, a to vznikom Inštitútu pre špeciálnu a liečebnú pedagogiku a otvorením interného vysokoškolského štúdia.
Vladimír Predmerský bol v roku 1967 menovaný za vedúceho Katedry špeciálnej pedagogiky na Inštitúte špeciálnej a liečebnej pedagogiky, Filozofickej fakulte UK. V nasledujúcom roku 1968, po úspešnej obhajobe dizertačnej práce, mu Vedecká rada Filozofickej fakulty UK udelila vedeckú hodnosť kandidát pedagogických vied. V roku 1971 – na základe úspešnej habilitácie bol Vedeckou radou Filozofickej fakulty UK vymenovaný za prvého docenta špeciálnej pedagogiky na Slovensku a zároveň promovaný na doktora filozofie.
Docent Predmerský bol členom vedeckej rady Filozofickej fakulty UK, členom Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, zakladateľom a prvým predsedom Spoločnosti pre špeciálnu a liečebnú výchovu na Slovensku (r. 1969) a vedúcim jeho historicko-dokumentačného strediska.
Na jeho podnet zo dňa 1. marca 1981, bolo neskôr zriadené Múzeum špeciálneho školstva v Levoči – 16. novembra 1990.
Publikačná činnosť
Je až nemysliteľné, aby jeden človek, ktorého deň trvá iba 24 hodín, rovnako ako u každého z nás, zanechal tak obrovskú knižnicu odbornej literatúry – viac ako 264 titulov – monografií, odborných článkov, vysokoškolských skrípt, štúdií, recenzií, v ktorých sa sústredil na problémy psychológie, riešenie otázok výchovy a vzdelávania mentálne postihnutých detí a pod.
Ukážka titulných strán publikácií doc. Predmerského. Všetky tituly sú zdigitalizované a uverejnené v Digitálnej knižnici na webe múzea. Zdroj: Zbierkový fond múzea.
Vyznamenania udelené Vladimírovi Predmerskému
Počas života mu boli udelené tieto ocenenia:
Zaslúžilý učiteľ (1957)
Medaila Jána Amosa Komenského (1982)
a Zlatá medaila Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, in memoriam (2007).
Spracovala: Mgr. Štefánia Petreková
Zdroj: Foto archív múzea