Evanjelická pomocná škola internátna pre hluchoslepé deti v Červenici, r. 1992
1. septembra 2000 škola zmenila názov na Evanjelická špeciálna základná škola internátna pre hluchoslepé deti v Červenici.
Od r. 2010 vystupuje škola do povedomia pod názvom Evanjelická spojená škola internátna v Červenici s nasledujúcimi organizačnými zložkami:
Evanjelická špeciálna materská škola internátna
Evanjelická špeciálna základná škola pre hluchoslepých internátna
Evanjelická praktická škola internátna
V súčasnosti materská škola, ako jednotriedne predškolské zariadenie zabezpečuje výchovu a vzdelávanie 5-tich detí predškolského veku, od 3. do 6. rokov, vyžadujúcich osobitnú starostlivosť. V zariadení pracujú – špeciálny pedagóg, 2 vychovávateľky a 1 pomocná vychovávateľka.
Dĺžka vzdelávania v špeciálnej základnej škole je 10 ročná, študijná forma denná. Škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie žiakov, u ktorých bolo diagnostikované súčasné postihnutie zraku a sluchu rôzneho stupňa s pridruženými ďalšími postihnutiami. Školu navštevuje 12 žiakov z celého Slovenska. Vyučovanie prebieha v troch triedach a zabezpečujú ho 3 učitelia, 1 vychovávateľka, 2 asistenti učiteľa a 2 pomocné vychovávateľky.
Pre vzdelávanie hluchoslepých žiakov je charakteristické individuálne vzdelávanie. Režim dňa je rozdelený na pravidelné striedanie vyučovania, odpočinku a hry, ktoré zodpovedajú možnostiam zaťaženia žiakov. Aj samostatné dopoludňajšie vyučovanie je prerušované relaxačnými chvíľkami alebo prestávkami. Dĺžka vyučovania a vyučovacej hodiny je individuálna. Môže trvať v rozsahu 5 až 30 minút. Závisí to od momentálnych psychických a fyziologických dispozícií žiaka.
Úlohou Praktickej školy je vzdelávanie v snahe čo najvšestrannejšieho pracovného a spoločenského uplatnenia, ako aj začlenenia klientov. Po skončení 3. ročného štúdia sú klienti pripravení zvládnuť požiadavky každodennej potreby a sebaobsluhy v domácom prostredí s pomocou inej osoby. Výchovno-vzdelávací proces je zameraný na tri odbory:
stavebné práce
záhradnícke práce
príprava jedál a výživa
V šk. roku 2016/17 sa v praktickej škole vzdeláva 6 klientov.
Medzi najznámejšie vzdelávané hluchoslepé osobnosti patria: Laura Bridgman, Helen Keller či Oľga Skorochodovová
Prvé počiatky vzdelávania hluchoslepých spadajú do obdobia r. 1837, kedy prvou úspešne systematicky vychovávanou a vzdelávanou hluchoslepou osobou bola Laura Bridgman. Jej vzdelávanie s viditeľnými a trvalými pokrokmi vyvrátilo dovtedy prevládajúcu predstavu o tom, že hluchoslepí jedinci sú nevzdelávateľní. Laura Bridgman získala zrakové a sluchové postihnutie, ako i stratu čuchu a chuti v dôsledku prekonania šarlachu v útlom detstve. Veľmi skoro prestala na základe chýbajúcej sluchovej kontroly rozprávať, stratila schopnosť ovládať svoju artikuláciu a jazyk, zvuk neodpovedal myšlienke. Jej prvotná komunikácia sa pohybovala na úrovni gest a signálov, formou potľapkaní po hlave, chrbte, pleci, hladením, buchnutím a presúvaním z miesta na miesto. Začala používať vlastný prirodzený jazyk, v ktorom mala pre každého člena rodiny určený zvláštny posunok. Táto komunikácia bola samozrejme nepostačujúca, pretože sa vzťahovala len na konkrétne osoby, predmety a situácie. Neumožňovala jej v širších súvislostiach komunikovať, prijímať dostatočné množstvo žiaducich informácií, čo spôsobovalo nepochopenie sveta naokolo, jeho metamorfóz a zákonitostí, podľa ktorých sa riadi príroda a jej živly. Nepoznanie pomenovaní vecí viedlo k chýbajúcej slovnej zásobe, a následnej nemožnosti si čokoľvek zdôvodniť a vysvetliť.
Tento deficit sa začal výrazne prejavovať v jej siedmych rokoch poruchami správania a agresiou, ktoré boli zamerané na okolité – nepochopené prostredie.
Jej špeciálna edukácia začala 4. októbra 1837, kedy bola Laura prijatá do Perkinsovoho inštitútu pre nevidiacich v Bostone, Massachusetts, USA. Vo výučbe bol využívaný, pre ňu absolútne nepostrádateľný a obzvlášť citlivý hmat, ktorý jej umožňoval príjem informácií vo forme otrasov, dotykov, vibrácií, pohybu a prúdenia vzduchu. Vzdelávaná bola prostredníctvom Howeovej reliéfnej abecedy (neskôr známej ako bostonské a nakoniec newyorské písmo), s jednotlivými písmenami predtlačenými na kovovom podklade do istej hĺbky a výšky. Neskôr edukácia prebiehala pomocou daktylnej (prstovej) abecedy, ktorá je využívaná i u nepočujúcich. Ide o dohodnuté formy zloženia a polohy prstov jednej alebo obidvoch rúk, ktorými sú vyjadrené jednotlivé písmená (hlásky) abecedy. Písať sa naučila hranatým rukopisom pomocou dosky so žliabkami, ktorý bol neskôr jej najpoužívanejším komunikačným prostriedkom. Kombináciou písmen mohla vyjadriť akékoľvek svoje myšlienky, nálady a stavy.
Jej edukačný program sa skončil vo veku 23 rokov. Získala v ňom poznatky zo zemepisu, dejepisu, telocviku, náboženstva, astronómie, filozofie i hudby. Nadobudla nové a vylepšovala si už nadobudnuté zručnosti: šitie, pletenie, háčkovanie, vykonávanie domácich prác, osvojila si kódex slušného správania sa. Po celý život si viedla korešpondenciu, napísala tri básne, čítala Bibliu a knihy napísané slepeckým reliéfnym písmom a neskôr, sama pomáhala pri vzdelávaní hluchoslepých detí, bola im citovou oporou.
Zdroj: