Viete, že 25.marca uplynulo 190 rokov od úmrtia Aloisa Klara (1763-1833)?

Šlo o českého pedagóga, literáta, duchovného a filantropa, ktorému nebol ľahostajný osud nevidiacich? Sám sa v živote musel vysporiadať s následkami nešťastného pádu, pri ktorom si poranil chrbticu a v dospelosti sa mu pridružili tiež problémy so zrakom. Zaujímal sa predovšetkým o otázku živobytia nevidiacich, ktorej nebola venovaná dostatočná pozornosť. Svoje vízie napĺňal v dvoch pražských ústavoch, ktoré založil. Od roku 1807 pôsobil na Hradčanoch ústavu pre nevidiace deti, ktorý chovancov učil aj činnosť, ktorá ich mala neskôr živiť. Koncom roku 1832 otvoril svoje brány aj Ústav pre zaopatrovanie a zamestnávanie dospelých slepcov.

Počas vedenia ústavu Rudolfom Maria Klarom (vnukom Aloisa Klara) vznikla na pôde ústavu historická Pražská tabuľka (r. 1886), zhotovená Václavom Malým, učiteľom ústavu. Ide o dvojlistovú, kovovú, 21-riadkovú tabuľku, ktorá slúžila nevidiacim na písanie Braillovho písma. Jej novodobou alternatívou bola tabuľka plastová, ľahšia, menej riadková.

Alois Klar ostal širokej verejnosti známy ako dekan Filozofickej fakulty Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe (dnešná Karlova univerzita), ako zakladateľ Ústavu pre nevidiacich či zakladateľ podporných študentských spolkov i nadácií pre začínajúcich maliarov a sochárov. Jeho dôraz na začlenenie nevidiacich do spoločnosti bol v tomto období ojedinelý, i dnes je vnímaný, ako prvý pokus o integráciu nevidiacich.

Spracovala: Mgr. Lucia Štrbková