Viete, že jeden kapitán francúzskej armády zanechal hlbokú stopu v dejinách vzdelávania ľudí so zrakovým postihnutím?

Hoci sám nebol učiteľom, zanechal hlbokú stopu v dejinách vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím.

Jeho meno je Charles Barbier (1767-1841) a popri službe v delostrelectve sa celý svoj život zaujímal aj problematiku gramotnosti a písania. Bol presvedčený, že všeobecnej gramotnosti bráni zložitosť konvenčného písma, ktoré sa ťažko učí. Komplikované na osvojenie je aj pre ľudí so zrakovým postihnutím.

Vytvoril teda písomný systém, v ktorom každé písmeno abecedy pozostávalo maximálne z 12 bodov uložených v dvoch stĺpcoch po šesť. Tieto sa vtlačili tupým bodkovadlom do hrubého papiera a dali sa nahmatať. Systém pomenoval nočné písmo.

Svoj vynález prišiel odprezentovať aj nevidiacim žiakom a ich učiteľom do slepeckého ústavu v Paríži. Tak sa o ňom dozvedel jeden zo študentov školy, Louis Braille. Barbierova myšlienka ho oslovila, hoci praktické prevedenie bolo príliš zložité. Ďalej teda nad nočným písmom uvažoval, až sa mu po dlhých mesiacoch podarilo bodové písmo upraviť a zjednodušiť tak, aby jednotlivé znaky dokonale vyhovovali veľkosti ľudských rúk a dali sa plynulo vyhmatať. Braillovo písmo bolo na svete.

Spracovala: Mgr. Lucia Štrbková