Viete, že medzi špecifické poruchy učenia sa zaraďuje aj dyspraxia?

Hoci nie je tak známa ani rozšírená ako dyslexia či dysgrafia, dokáže svojich nositeľov rovnako potrápiť a strpčiť im život.

Dyspraxia je porucha koordinácie pohybov ľudského tela a hľadať za ňou treba vrodenú nezrelosť centrálnej nervovej sústavy. Pohyby nášho tela riadi mozog, ktorý rozplánuje celý proces do štyroch krokov:

  1. Vytvorí predstavu cieľa pohybu.
  2. Rozdelí pohyb chronologicky na jednotlivé čiastkové úkony.
  3. Realizuje ich.
  4. Záverečným krokom je spätná väzba, ktorou si mozog vyhodnotí, ako sa mu podarilo pohyb vykonať.

Táto schopnosť nášho mozgu sa nazýva praxia. Mozog ľudí postihnutých dyspraxiou však takto pohyb plánovať nedokáže. Brzdí ho nedostatočná vizualizácia a motorická neobratnosť. Postihnutá je jemná aj hrubá motorika človeka, problémovou stránkou býva aj priestorová a časová orientácia. Deti trpiace dyspraxiou pôsobia navonok veľmi nešikovne. Potrebujú viac času a trpezlivosti na prácu rúk, zvládnutie sebaobsluhy aj písania. Pre svoju neobratnosť v pohybových a športových aktivitách sa neraz stávajú terčom posmechu spolužiakov.

Interaktívna tabuľa a pripravený pracovný stolík s aktivitami.
Prekladanie prstov na rukách podľa šablóny. Vďaka tejto aktivite sa prepája pravá a ľavá hemisféra mozgu.
Magnetický labyrint.
Magnetický labyrint.

Spracovala: Mgr. Lucia Štrbková