Viete, že počiatky používania prstovej abecedy siahajú až do 16. storočia?

V tomto období sa na španielskom kráľovskom dvore ocitlo viacero nepočujúcich osôb. Keďže išlo o deti z bohatých rodín, začali sa im učitelia viac venovať a prejavili snahu aj o vyučovanie reči. Využívali pri tom pravdepodobne Bonetovu prstovú abecedu, ktorá inšpirovala i ďalších európskych učencov pri výučbe svojich nepočujúcich žiakov.

Čerpal z nej aj samotný „otec nepočujúcich“ Charles Michel de l’Epée, ktorý v roku 1770 zo svojich vlastných prostriedkov založil vo Francúzsku prvú vzdelávaciu inštitúciu pre ľudí so sluchovým postihnutím na svete. Úspech jeho vyučovacích metód spočíval predovšetkým na využívaní posunkovej reči, prstovej abecedy a písma.

Rok 1880 a 2. kongres učiteľov nepočujúcich v Miláne rapídne zmenil prístup k vzdelávaniu nepočujúcich osôb až na niekoľko desaťročí. Prijalo sa totiž uznesenie, že jedinou správnou metódou vzdelávania je metóda čistej orálnej reči a odzeranie z pier. Cieľom bolo naučiť nepočujúcich rozprávať a používanie posunkového jazyka či prstovej abecedy považovali za brzdu pri rozvíjaní hovorenej reči.

Vplyv spomínaného kongresu ustal až v polovici 20. storočia. V bývalom Československu sa prstová abeceda začala po prvýkrát oficiálne používať až v roku 1957.

Spracovala: Mgr. Elena Gurová