Základná deväťročná škola internátna pre slabozrakých v Bratislave, r. 1961
Pokračovateľkou najstaršej školy pre slabozrakých na Slovensku, ktorá začala svoju prevádzku v nevyhovujúcich priestoroch v Svätojánskych kúpeľoch na Liptove (r. 1953) je Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím v bratislavskej Karlovej Vsi, na Svrčej ulici 6.
Jej pravidelná prevádzka, na Svrčej ul., začala 24. septembra 1961, s počtom žiakov 144.
Svoj prvý názov Základná deväťročná škola internátna pre slabozrakých, škola dostala podľa zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania, ktorý platil až do 31. 8. 1984.
Od 1. septembra 1984 škola zmenila názov na Základná škola internátna pre slabozrakých a jej súčasťou sa oficiálne stala aj Osobitná škola internátna pre slabozrakých.
V r. 1991 pribudla ďalšia súčasť školy, a to Špeciálno-pedagogická poradňa pri ZŠI pre slabozrakých, v r. 1992 Základná umelecká škola pre zrakovo postihnutých.
V šk. roku 1992/93 sa v škole začali vzdelávať aj úplne nevidiaci žiaci a tak pribudli ďalšie organizačné zložky:
Základná škola internátna pre nevidiacich žiakov,
Osobitná škola internátna pre nevidiacich žiakov,
Pomocná škola pre slabozrakých.
Škola zmenila názov na Základná škola internátna pre slabozrakých a nevidiacich.
V r. 2004 pribudla Špeciálna materská škola internátna pre slabozrakých a nevidiacich.
Od poslednej zmeny zákona v r. 2008 škola nesie názov Spojená škola internátna s organizačnými zložkami:
Základná škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím,
Špeciálna základná škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím (variant A a B),
Špeciálna materská škola internátna pre deti so zrakovým postihnutím,
Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva.
Od 1. septembra 1991 je riaditeľom školy PaedDr. Jozef Šimko.
A zopár zaujímavostí z vyučovania zemepisu. Pevné miesto na hodinách zemepisu majú tyflomapy, ktoré pomáhajú pri tvorbe predstáv o priestorových javoch a ich vzťahoch. So zemepisom sa žiaci stretávajú už v 3. ročníku na hodinách vlastivedy, aby dospeli k pochopeniu krajiny a životného prostredia. Začínajú sa orientovať na mape Slovenska, vyhľadávajú najnápadnejšie miesta na mape. Tak si uvedomujú vzťah a pomer reliéfnych symbolov. K lepšiemu pochopeniu a osvojeniu pomáhajú aj reliéfne mapy a glóbus, prostredníctvom ktorého získavajú prehľad o svetadieloch, oceánoch, moriach a rozložení na Zemi. Reliéfne glóbusy sú často veľké a málokedy dostupné mimo vyučovania. Pomocnými ilustráciami sú často cestopisy, rozhlasové hry, televízne seriály o prírode, zvukové knihy. Najviac žiakov zaujíma, v ktorom podnebnom pásme sa krajina nachádza, dané obyvateľstvo, rieky, pohoria, mestá ap. Učitelia si vyrábajú jednoduché mapy na nadúvacom papieri, na ktorý žiaci dopĺňajú rieky, mestá či pohoria. Výrazným doplnkom sú aj školy v prírode, počas ktorých žiaci poznávajú teplú južnú a chladnejšiu severnú stranu, z ozveny posudzujú vzdialenosť lesa ap.
Zdroj: