Kleinov písací stroj s pohyblivým riadkom

Autor: Johan Wilhelm Klein, Viedeň

Rok: 1830

Rozmery dreveného kufríka: 30 x 6 x 23 cm (dĺžka x výška x hĺbka)

Materiál: drevo a kov

Darca: Ľudovít Varhánik, Levoča

J. W. Klein (1765-1848) je považovaný za jedného z najvýznamnejších tyflopédov 19. storočia. Založil Výchovno-vzdelávací ústav pre nevidiacich vo Viedni (r. 1804), je autorom prepichovanej latinky, ktorú nevidiaci používali pred, ale aj súbežne s Braillovým písmom. Zostrojil pomôcku na písanie reliéfnej latinky, označovanú ako Kleinov písací stroj.

Klein sa venoval starostlivosti o najchudobnejšiu skupinu obyvateľstva, v roku 1802 sa stal riaditeľom Krajského chudobného úradu a členom dvornej komisie pre chudobných. V tom čase prišiel do kontaktu s katastrofálnou situáciou nevidiacich detí i dospelých, vyrastajúcich v neľudských podmienkach, často odkázaných na žobranie. 

Na Kleina zapôsobili najmä dvaja nevidiaci umelci. Hudobná skladateľka a majiteľka hudobnej školy Mária Terézia Paradisová a nevidiaci básnik Antonín Berghofer. Vďaka nim nadobudol presvedčenie, že nevidiaci je človek, ktorého nemožno odmietať. Jeho celoživotným cieľom bolo venovať sa najmä malým nevidiacim deťom, poskytnúť im výchovu a vzdelávanie. V roku 1804 začal s individuálnou výchovou 9-ročného nevidiaceho chlapca Jakuba Braunema. Klein si sám zhotovoval potrebné učebné a iné pomôcky, upravoval spoločenské hry. Po roku intenzívneho vzdelávania predstavil svojho žiaka verejnosti. Predviedol čítanie a písanie reliéfnych písmen, počítanie a orientáciu na reliéfnych zemepisných mapách. Chlapec ovládal tiež niektoré manuálne práce ako paličkovanie, háčkovanie, prácu s papierom ap.

Klein sa zameral najmä na výučbu čítania a písania. K týmto činnostiam vytvoril dve vlastné latinky, najprv hladkú reliéfnu latinku z písmen veľmi jednoduchých tvarov (r. 1805), neskôr prepichovanú ihličkovú sústavu. Na písanie vymyslel a zostrojil špeciálny Kleinov písací stroj (r. 1811).

Kleinov písací stroj je uložený v drevenom kufríku, obsahujúcom 70 okienok, v ktorých sú uložené kovové, mini hranolčeky. Na každom je z jednej strany písmeno v latinke vytvorené ihličkami, z bočnej strany je to isté písmeno zobrazené reliéfne. Hranolčeky obsahujú aj čísla a interpunkčné znamienka. V druhej časti kufríka sa nachádza drevený rámček, upevnený iba z jednej strany, pod ním plstená pevná podložka. K rámčeku prislúcha jeden pohyblivý drevený riadok.

Systém písania:

Nevidiaci si pod drevený rámček, na plstenú podložku, vloží slepecký papier. Do dreveného rámčeka s papierom, veľkosti A4 vsunie pohyblivý riadok, do ktorého vtláča jednotlivé kovové hranolčeky. Samozrejme vždy ihličkové písmeno vtláča do papiera, v smere sprava doľava. Takýmto spôsobom zapíše jeden riadok, ktorý potom posunie smerom nadol a opäť vtláča ďalšie písmená. Po napísaní celej strany vytiahne papier spod rámčeka, otočí ho a napísaný text číta zľava doprava.