Kráľovský inštitút pre mladých slepcov v Paríži, 1784

Jeho zakladateľom bol Valentin Haüy, francúzsky osvietenec, pedagóg, ministerský úradník a najmä filantrop nevidiacich.

V. Haüya ako ministerského úradníka poburovali kaviarenské scény, usporadúvané pre zábavu hostí, v ktorých majiteľ používal slepcov ako maškary. Haüy sa s touto situáciou nedokázal zmieriť a trápilo ho aj to, že väčšina slepcov bola odkázaná na žobranie.  Zaujal ho najmä prípad slepca, žobráka F. Leseura. Ten rozpoznal každý peniaz, ktorý dostal a ďakoval za jeho hodnotu. Leseur sa stal prvým objektom „slepeckej“ výchovy. Haüy ho očistil, ošatil a začal vzdelávať, využívajúc pri tom jeho hmatové schopnosti. Zostrojil pre neho reliéfne písmo i mapy a zakrátko s ním dosiahol značné úspechy. Na základe týchto výsledkov sa Haüyovi podarilo získať finančné prostriedky na vyučovanie ďalších 12-tich a neskôr 24 nevidiacich. Haüy dospel k presvedčeniu, že nevidiaci potrebujú sústavnú internátnu výchovu s účelne stanovenými cieľmi a obsahom vzdelávania.

Ihneď po založení ústavu zaviedol tri hlavné výchovy: vyučovanie literárne, hudobné a pracovnú výchovu.

Ústav, založený Haüyom, slúži svojmu účelu doteraz a je najlepšie organizovanou francúzskou školou pre nevidiacich. Za čias Haüya bol kráľovským ústavom, od roku 1791 národným ústavom. V škole je zachovaná trieda, v ktorej vyučoval Louis Braille, bývalý žiak, neskôr pedagóg a najmä tvorca unikátneho 6-bodového reliéfneho písma.