Abbé Charles-Michel de l´Épée
Francúzsko zohralo veľkú úlohu v rozvoji starostlivosti o sluchovo znevýhodnených jedincov. Hlavnými postavami boli francúzski vzdelanci ako Denis Diderot, či Jean-Jacques Rousseau, ktorí sa vo svojich prácach venovali otázkam výchovy a vzdelávania postihnutých jedincov.
Rímsky kňaz Abbé Charles-Michel de l´Épée sa zaslúžil o založenie prvého ústavu pre hluchonemých v Paríži, v roku 1770, neskôr s názvom Národný inštitút pre nepočujúcich. De l´Épée sa snažil poskytnúť vzdelanie čo najväčšiemu počtu nepočujúcich, bol priekopníkom v používaní znakového jazyka pri výučbe hluchonemých. Pri objasňovaní pojmov a výkladu látky používal prirodzené znaky, ktoré sám vytvoril. Pri vyučovaní kombinoval vlastné znaky s prstovou abecedou a písaním. Písmená najprv zapísal do tvaru predmetu a keď žiaci pochopili aký objekt písmeno zastupuje, tak písmená zapísal do riadku.
Jeho nasledovateľom bol kňaz Roch Ambrosie Cucurron Sicard, ktorý pokračoval v jeho nedokončenom diele. Súhrnná metodika vyučovania nepočujúcich dostala názov Francúzska metodika, t. j. metodika manuálna, mimická, znaková.