Alois Klar

Alois Klar sa narodil v mestečku Úštěk neďaleko Litoměříc.

V r. 1779 absolvoval gymnaziálne štúdiá, v r. 1782 bol slávnostne promovaný na magistra slobodných umení a filozofie na pražskej univerzite. Neskôr študoval teológiu. Kvôli vážnym zdravotným problémom nemohol vykonávať kňazské povolanie a tak sa rozhodol byť učiteľom, profesorom rétoriky a poetiky na litoměřickom gymnáziu (do r. 1806).

Ako pedagóg si všímal núdzové pomery študentov, čo ho viedlo k založeniu Podporného študentského spolku na univerzite, ktorý žil výlučne z darov. V r. 1820 sa stal dekanom Filozofickej fakulty Pražskej univerzity.

V tom čase už v Prahe existoval Pražský súkromný inštitút pre chudobných slepých a zrakovo chorých (od r. 1807). Klar prišiel s návrhom založiť pokračovanie Hradčanského ústavu v zmysle „zamestnávajúceho a zaopatrovacieho“ zariadenia. V r. 1831 predostrel ucelenú víziu ústavu pre nevidiacich a hlavnú podporu získal od cisárovnej Karolíny Augusty.

69-ročný Klar v máji 1832 prenajal budovu na malostranskom Veľkoprievozskom námestí v Prahe, v ktorej 4. 10. 1832 Zaopatrovací a zamestnávajúci ústav pre dospelých slepých v Čechách slávnostne otvoril. Skúšobným zamestnaním pre nevidiacich sa stalo pletenie a pradenie ľanu.

Pokračovateľmi Klarovho diela boli: najstarší jediný syn Pavel Alois (1801-1860) a po jeho smrti od r. 1860 jeho najmladší syn Rudolf Mária.