Andrej Cházár

Narodil sa v Joviciach, vzdialených od Rožňavy 4 kilometre. Študoval v Brezne, Dobšinej, Kežmarku a štúdium práva ukončil v r. 1767 v Bratislave. Venoval sa síce svojmu odboru, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu.   

Smútiac po smrti svojej tretej manželky odcestoval do Viedne, kde ho priatelia vzali na návštevu do ústavu pre hluchonemé deti. Výsledky dosiahnuté v ich vyučovaní v ňom zanechali veľký dojem a od tohto okamihu s veľkým zanietením pracoval na tom, aby aj v Rožňave vznikol podobný ústav. Ako prvé zariadil na viedenskom dvore vydanie kráľovského nariadenia, v ktorom boli zahrnuté všetky jeho odporúčania. V nariadení však stálo, že ústav nebude zriadený v Rožňave, ale v biskupskom paláci vo Vacove. Požiadal preto o pomoc vedenie Gemerskej župy a na vlastné náklady vytlačil 7 000 prosebných listov. Tieto rozposlal po celej krajine a aj do zahraničia. Keď zhromaždil dostatočné finančné prostriedky, vypísal konkurz na učiteľov a poslal ich na ročné školenie do Viedne.

15. marca 1802 bol slávnostne otvorený Kráľovský národný ústav pre hluchonemých vo Vacove. Cházára na otvorenie nepozvali, dokonca ho ani nespomenuli v prvom písomnom zápise histórie ústavu. Napriek tomu dnes už ústav nesie jeho meno. V ústave sa vyučovalo viedenskou metódou.

Medzi jeho prvými žiakmi vo Váci bol aj nepočujúci Antal Vangrochowský z Bratislavy.