Sociálne vzťahy
Pre autizmus je charakteristický nedostatok vzájomnosti vo vzťahu k iným – vžiť sa do pocitov, predstáv a myšlienok iných ľudí. Mnohé deti i dospelí majú záujem o kontakt s ostatnými, špecifiká ich postihnutia im však nedovoľujú nadviazať vzťahy primerané ich vývojovej úrovni.
Podľa schopnosti sociálnej interakcie rozdeľujeme typy autizmu na:
Vysokofunkčný autizmus: dobrá adaptabilita a vysoká miera socializácie.
Strednefunkčný autizmus: znížená miera adaptability aj socializácie.
Nízkofunkčný autizmus: výrazne znížená schopnosť adaptácie a len veľmi obmedzená schopnosť socializácie.
Niektoré osoby s autizmom sa prejavujú ako výrazne izolované, iné sú naopak aktívne, no veľmi zvláštne. Charakteristické je nedostatočné chápanie spoločenských pravidiel. Spoločenský kontakt predstavuje množstvo pravidiel, ktoré zdraví ľudia intuitívne zvládajú bez toho, aby sa ich museli osobitne učiť. Naopak osoby s autizmom sa každé nové pravidlo musia prácne naučiť.
Veľké nedostatky majú s porozumením mimiky, gest, či reči tela druhých osôb, nevedia vonkajším znakom priradiť ich vnútorný význam (napríklad slzy znamenajú smútok, úsmev radosť a pod.)
Zdroje
Autizmus v praxi, Dieťa a žiak s autizmom v pedagogickej praxi, Dagmar Belušková, Andrea Šedibová, Metodicko-pedagogické centrum, r. 2014, Bratislava