Zrakové znevýhodnenie
Ľudia so zrakovým znevýhodnením predstavujú zhruba 1,5% celkovej populácie. Môžeme ich členiť do štyroch skupín, v rámci ktorých existuje široká individuálna variabilita.
Hovoríme o:
a/ nevidiacich – osoby s úplnou stratou zrakového vnímania, ale tiež osoby ktoré sú schopné vnímať zrakom maximálne svetlo, avšak nie sú schopné lokalizovať jeho zdroj.
b/ prakticky nevidiacich – osoby, ktoré majú zachované zvyšky zraku tak, že dokážu vnímať svetlo, obrysy a tvary predmetov, ale nedokážu využívať zrak ani s najlepšou možnou korekciou ako dominantný a jediný analyzátor pri práci, orientácii a získavaní informácií.
c/ slabozrakých – osoby, ktoré napriek najlepšej možnej korekcii majú problémy s vykonávaním zrakovej práce. Takíto ľudia majú vážne poškodený zrak, ale disponujú jeho užitočnými zvyškami, ktoré sa dajú efektívne využiť.
d/ osoby s poruchami binokulárneho videnia – osoby s poruchou funkčnej rovnováhy a fyziologickej spolupráce pravého a ľavého oka. Je to vlastne porucha videnia oboma očami a spôsobuje problémy v priestorovom vnímaní.
Zdroj: