Gejza Slaninka (25. 2. 1911 – 2. 3. 1985) bol popredný slovenský surdopéd – pedagóg a odborník na výchovu a vzdelávanie detí so sluchovým postihnutím či narušenou komunikačnou schopnosťou.
Gejza Slaninka zasvätil celý profesijný život starostlivosti o nepočujúcich – najskôr (v rokoch 1930 – 1934) sa im venoval v ústave pre hluchonemých v Košiciach a neskôr v Dubnici nad Váhom. Vo februári 1934 začal pracovať v Štátnom ústave pre hluchonemých v Bratislave, kde jeho pedagogické pôsobenie narušili vojnové udalosti, následkom ktorých skončil až v koncentračnom tábore v Nemecku. Po prepustení z tábora a oslobodenia bývalého Československa sa vrátil na svoje pôvodné pracovisko do bratislavského ústavu pre hluchonemých a v roku 1945 sa stal jeho riaditeľom.
Keďže ústav bol v tom čase v dezolátnom stave, vyučovanie až do roku 1946 prebiehalo v Kochanovciach. A tak mladý, agilný Gejza Slaninka začal s veľkým zanietením realizovať stavbu novej školy. Zaslúžil sa tým o vybudovanie modernej Základnej školy internátnej pre sluchovo postihnutých v Bratislave na Hrdličkovej ulici a zároveň sa stal jej prvým riaditeľom. V tejto funkcii zotrval krásnych 32 rokov, až kým v roku 1977 neodišiel do dôchodku.
Vďaka Slaninkovmu zanieteniu a oddanosti humánnemu poslaniu vznikol moderný areál špeciálnej školy, ktorý tvorí materská a základná škola (od roku 2006 pomenovaná podľa svojho zakladateľa ZŠ pre žiakov so sluchovým postihnutím Gejzu Slaninku internátna), internát, telocvičňa, dopravné ihrisko, detské aj športové ihrisko, tenisové kurty i krytý bazén.
Gejza Slaninka okrem pedagogickej činnosti publikoval vo viacerých odborných špeciálno-pedagogických periodikách, organizoval mnohé semináre, konferencie i medzinárodné sympóziá, na ktorých taktiež prednášal. Do roku 1958 bol členom skúšobnej komisie pre získavanie špeciálno-pedagogickej kvalifikácie učiteľov špeciálnych škôl na Slovensku.
Taktiež je nositeľom vzácnych vyznamenaní: Zaslúžilý učiteľ, Cena mesta Bratislavy a Za vynikajúcu prácu.
Ak si pamätáte na pedagóga Gejzu Slaninku, pracovali ste pod jeho vedením, bol Vaším kolegom, či priateľom, podeľte sa so svojimi spomienkami a zašlite ich mailom na adresu múzea: mss.levoca@gmail.com
Pripravila: Elena Gurová
Zdroje:
-archív Múzea špeciálneho školstva v Levoči
–https://zsihrdlickova.edupage.org/
-časopis Humanita plus č. 8/2006, ISSN 1336-22