Michal Dzurňák (8. 9. 1923 Spišský Hrhov – 1. 3. 1994 Levoča) bol významným špeciálnym pedagógom, riaditeľom Učňovskej školy pre mládež s chybami zraku v Levoči, stál pri zrode učebného odboru masér pre zrakovo postihnutých pri Strednej zdravotníckej škole v Levoči, založil Slepecké múzeum i Múzeum špeciálneho školstva v Levoči.
Svoju špeciálno-pedagogickú kariéru spojil tento rodák z Levoče s Učňovskou školou pre zrakovo postihnutých a s Múzeom špeciálneho školstva v Levoči.
Zmaturoval na Učiteľskej akadémii v Spišskej Novej Vsi, od r. 1945-1951 pôsobil ako učiteľ v Národnej škole v Beharovciach, nasledovala Stredná škola v Kuraľanoch (okr. Levice) a v Spišskom Štvrtku, kde sa po roku stal riaditeľom. V nasledujúcom roku ho vymenovali za vedúceho odboru školstva ONV v Levoči. Ďalšie odborné vzdelanie si rozširoval diaľkovým štúdiom na PdF v Košiciach (1960-1963), kde získal kvalifikáciu v odbore matematika – fyzika – práce v dielni. Na PdF UK v Bratislave vyštudoval tyflopédiu a špeciálne metodiky.
S manželkou Elenou, rod. Chromou, vychovali dve dcéry Katarínu a Elenu a syna Michala.
Po smrti Jozefa Vrabla (1964) prevzal riaditeľské miesto v Učňovskej škole pre zrakovo postihnutých v Levoči, kde zotrval 20 rokov. Zaslúžil sa o postavenie novej budovy školy, ktorej základný kameň položili 15. 11. 1968 a do užívania ju odovzdali 12. 11. 1971. Propagoval školu doma i v zahraničí. Zaviedol učebné odbory: knihár, strojný mechanik a spracovateľ prírodných pletív. Organizoval medzinárodné podujatia zamerané na skvalitnenie prípravy nevidiacej mládeže pre život.
Začiatkom 70-tych rokov sa M. Dzurňák spolu s MUDr. Alojzom Rosinom pustili do vypracovania teoretických základov a praktickej výučby nového odboru pracovného uplatnenia zrakovo znevýhodnených – masér. S podporou vtedajšieho riaditeľa Strednej zdravotníckej školy v Levoči Ladislava Siváka v nej zriadili Zdravotnú odbornú školu pre mládež s chybami zraku s pôsobnosťou v celej vtedajšej ČSSR. Prví žiaci nastúpili v šk. roku 1972/73.
Neskôr prišiel s myšlienkou zozbierať a sústrediť historické učebné pomôcky, listinné dokumenty slepeckého školstva. Myšlienku pretavil na skutočnosť a založil Slepecké múzeum (1974), ktoré sídlilo v zrekonštruovaných historických priestoroch streleckej bašty v Levoči. M. Dzurňák však usiloval o rozšírenie tematického záberu aj zbierkového fondu, čo sa podarilo.
Jedinečné Slepecké múzeum si svoje prvenstvo udržalo do novembra 1990, keď pre nevhodnosť priestorov na bašte a zlú prístupnosť z mesta zaniklo. M. Dzurňák s O. Tinajovou vynaložili veľké úsilie na získanie priestorov meštianskeho domu na Námestí Majstra Pavla 28, v ktorých Múzeum špeciálneho školstva v Levoči sídli od 16. novembra 1990 dodnes. Už ako aktívny dôchodca pomáhal profilovať obsahové zameranie a činnosť múzea.
V r. 1984-86 tiež pôsobil ako externý učiteľ na PdF v Trnave, kde prednášal metodiky odborných predmetov a odborného výcviku pre dielenských učiteľov na špec. odborných učilištiach.
Bol členom viacerých odborných komisií (obsahová prestavba a nová koncepcia špeciálnych škôl na Ministerstve školstva, Zväz invalidov ap.). Od vzniku Spoločnosti pre špeciálnu a liečebnú výchovu na Slovensku bol jej aktívnym členom a podieľal sa na organizovaní viacerých medzinárodných konferencií a sympózií.
zľava: Jozef Milčák – riaditeľ ZŠ pre nevidiacich v Levoči, Miloslav Sojka – riaditeľ Slepecké tiskárny a knihovny v Prahe a Michal Dzurňák – bývalý riaditeľ SOU pre mládež s chybami zraku v Levoči
zľava: Juraj Mráz – bývalý riaditeľ ZDŠI pre nevidiacich v Levoči, Michal Dzurňák, Branislav Mamojka – predseda ÚNSS v Bratislave
Ak si pamätáte na pedagóga Michala Dzurňáka, pracovali ste pod jeho vedením, bol Vaším kolegom, či priateľom, podeľte sa so svojimi spomienkami a zašlite ich mailom na adresu múzea: mss.levoca@gmail.com
Materiály zhromažďujeme a pripravujeme vydanie publikácie o významných osobnostiach špeciálneho školstva na Slovensku.
Autor: Štefánia Petreková
Zdroj: archív Múzea špeciálneho školstva v Levoči