Svetový deň počutia a Medzinárodný deň starostlivosti o sluch si každoročne pripomíname 3. marca a koná sa pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Deň je venovaný ľudom, ktorí trpia poruchami sluchu, stratili dar počutia a tiež téme zdravého sluchu. Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli predstaviť vám človeka, ktorého poznajú mnohí nepočujúci, niektorí ho stretli aj osobne, tí mladší len z počutia.

Pavol Sabadoš  (*19. 6. 1922 Trebišov – 8. 10. 2003 Prešov), logopéd, odborný učiteľ v ústavoch pre hluchonemých na Slovensku, neskôr riaditeľ školy pre hluchonemých v Prešove, zakladateľ prvej logopedickej poradne na Slovensku – v Prešove, podieľal sa na koncepcii a tvorbe učebných osnov a mnohých učebníc.

Vyrastal v početnej rodine. Učiteľskú akadémiu v Michalovciach ukončil uprostred vojny. V r. 1942 získal prvé učiteľské miesto v Dubnici nad Váhom. Po veľmi krátkom pôsobení a pod vedením vtedajšieho riaditeľa Pavla Bysterského odišiel ešte v tom istom roku do Kremnice, kde učil do júna 1943. Pracoval v 33-člennom učiteľskom kolektíve, ktorému šéfoval Viliam Gaňo. V tomto prostredí sa u neho začal rozvíjať hlboký vzťah k sluchovo postihnutým deťom.

V r. 1943 sa vrátil späť na východ, žiaľ, nie ako učiteľ, ale ako vojak, ktorý sa neskôr zúčastňoval aj oslobodzovacích bojov v oblasti Žilina – Makov – Kojetín. V r. 1950 založil a zabezpečoval činnosť prvej logopedickej poradne na Slovensku pri Ústave národného zdravia, a to pre potreby mládeže s chybami sluchu. Neskôr absolvoval Vyššiu pedagogickú školu, r. 1960 Vysokú školu pedagogickú v Bratislave a r. 1967 získal doktorát z filozofie na Karlovej univerzite v Prahe.

Pavol Sabadoš je autorom práce Gramatická výstavba reči hluchonemých detí (1955), v ktorej podrobne rozpracoval vzdelávací postup učiteľa pri vyučovaní reči u nepočujúcich a použil vlastné skúsenosti z praxe s nepočujúcimi žiakmi. Túto prácu Štátny pedagogický ústav v Bratislave odporučil pre všetky základné školy vzdelávajúce nepočujúce deti na Slovensku. Po smrti Pavla Bysterského (r. 1958) sa stal riaditeľom Štátneho ústavu pre hluchonemých v Prešove.

Pavol Sabadoš má leví podiel na výstavbe účelovej internátnej školy pre nepočujúcich na Duklianskej ulici, ktorá začala fungovať po kolaudácii 18. decembra 1963. Tým sa vytvorili podmienky pre systematickú prácu žiakov, učiteľov i riaditeľa školy. V tom čase sa v materskej škole začala používať prstová abeceda – daktylotika, ako základ včlenený do komplexnej výchove v príprave na rozvíjanie reči u najmenších nepočujúcich. Rozpracoval a prehlboval problematiku tvorby a rozvíjania reči nepočujúcich žiakov, komplexnú starostlivosť o sluchovo postihnuté deti predškolského veku i celodenný výchovný systém internátnej školy.

Veľkou láskou P. Sabadoša bola logopédia. Jeho prínosom v tejto oblasti bola najmä práca so zajakavými deťmi, pre ktoré 18 rokov v Prešove organizoval prázdninové kurzy. Aktívne pracoval v logopedickej sekcii Spoločnosti pre špeciálnu a liečebnú výchovu.

Pavol Sabadoš spolupracoval so SAV na koncepcií učebných osnov určených ZŠ pre nepočujúcich, bol autorom a spoluautorom monografií, odborných štúdií, článkov, zostavovateľom zborníkov a autorom mnohých učebníc. Múzeum špeciálneho školstva v Levoči má vo svojom historickom, špeciálno-pedagogickom knižničnom fonde tieto publikácie: Čítanka pre 3. ročník škôl pre hluchonemých (1961), Učím sa hovoriť (1961), Čítanka pre 7. ročník ZDŠ pre nepočujúcich (1967), Prax logopedického asistenta (1971), Zborník Logopédia v komplexnej starostlivosti o dieťa (1977), Komplexná starostlivosť o hluchonemé dieťa v predškolskom veku (1979) a ďalšie.

Pavol Sabadoš je nositeľom ocenení: Vzorný učiteľ (1956) a Za vynikajúcu prácu (1979).

Ako si spomínate na Pavla Sabadoša, či už ako jeho žiaci, kolegovia, priatelia? Podeľte sa so svojimi spomienkami na tohto výnimočného Slováka a špeciálneho pedagóga 🙂

Pripravila: Štefánia Petreková

 

Zdroje:

-archív Múzea špeciálneho školstva v Levoči;

https://spojenaskola.info/o-skole/historia-skoly/

-Efeta č. 2/2004, ročník XIV., s. 23, ISSN 1335 – 13.