Viete, že už od r. 1946 sa 13. november nazýva Medzinárodným dňom nevidiacich?

Je to na počesť človeka, ktorý založil prvú školu pre nevidiacich vo Francúzsku a aj vo svete – Valentina Haüya. Narodil sa 13. novembra 1745 v rodine tkáča v Saint-Just-en-Chaussée v Picardii. Ovládal desiatky živých jazykov, napr. latinský, grécky či hebrejský. Bol oficiálnym prekladateľom úradných dokumentov a v r. 1786 nadobudol titul Tlmočník admirality parížskej radnice.

Spočiatku sa venoval hluchonemým ľuďom, ale zlom nastal v r. 1771, keď sa zúčastnil na predstavení, ktoré na dnešnom Námestí Svornosti v Paríži pripravila skupina nevidiacich zo Saint Ovide. Haüya sa dotklo, keď videl, s akým posmechom vítali postihnutých miestni diváci. Pre neho to bol emocionálny šok a sklamanie z reakcií ľudí. Vtedy sa rozhodol založiť školu pre nevidiacich a naučiť ich čítať a písať. V máji 1784 pri parížskom kostole Saint-Germain-des-Prés dal Haüy mincu mladému žobrákovi Francoisovi Lesueurovi. Mladík dobrodincovi nielen poďakoval, ale upozornil na vysokú hodnotu mince. Haüya ohromilo poznanie, že nevidiaci má taký jemný hmat. Ak vie hmato rozoznať predmety, prečo by nemohol rovnako prstami odlišovať jednotlivé písmená abecedy. V r. 1786 vznikol Ústav nevidiacich detí, neskôr premenovaný na Kráľovský ústav mladých slepcov. Od r. 1819 v ňom začal študovať aj vtedy 10-ročný Louis Braille.

Spracovala: Mgr. Štefánia Petreková