Dotĺklo srdce známeho slovenského logopéda

„Logopédia nie je len o šušľaní a račkovaní.“,

Jozef Baláž

V súčasnosti mnohí z nás používajú známy slogan „vek je len číslo“ a v prípade PhDr. Jozefa Baláža to platilo minimálne dvojnásobne. Stretli sme sa niekoľkokrát, či už naše kroky viedli na konferencie so zameraním na život a dielo Viliama Gaňa alebo sme si dohodli pracovné stretnutie v jeho rodných Potvoriciach, či Trenčíne.

Za 9-timi krížikmi na chrbte by mnohí hľadali driemajúceho starčeka v hojdacom kresle. Opak bol pravdou. Dr. Jozef Baláž stále pracoval niekoľko hodín v týždni v Trenčianskej nemocnici, okrem toho od jari do jesene kraľoval svojej obrovskej záhrade, v ktorej som nestačila oči otvárať. Maliny, ríbezle, jahody, marhule…. proste všetko. Voňajúce, zelené, svieže, chutné…

Vždy ma udivovala jeho svieža myseľ, informácie s konkrétnymi rokmi, menami či mestami udalostí, o ktorých sa zakaždým rozrozprával. Nepreháňam. PhDr. Jozef Baláž bol takou malou chodiacou encyklopédiou, minimálne, čo sa logopédie týka, činnosti Spoločnosti pre špeciálnu a liečebnú výchovu, zakladania nášho múzea v Levoči, či záchrany dokumentácie, ktorú stihol pred skartovaním naložiť do nákladného auta a odviezť z Bratislavy do Potvoríc. Potom už nasledovalo dlhoročné triedenie materiálov a ich pravidelné zasielanie do Levoče. Posledné roky sa mi podarilo Dr. Baláža presvedčiť na jednorazových odvozoch listinných materiálov mojím autom z Potvoríc do Levoče.

Prežil neuveriteľných, plnohodnotných 93 rokov a určite 60 z toho v tom najužšom spojení s logopédiou, špeciálnou pedagogikou a nepočujúcimi.

Pána Baláža som nestihla vyspovedať úplne a dozvedieť sa o jeho životných etapách či peripetiách všetko, ale spoznala som človeka, ktorý zachránil vzácne listinné, časopisecké i knižné dokumenty o činnosti niektorých špeciálnych škôl na Slovensku z 20.storočia. Múzeu daroval obrovské množstvo dokumentácie, korešpondencie známych špeciálnych pedagógov, riaditeľov škôl komunikujúcich s nadriadenými, Výskumným ústavom pedagogickým, povereníctvom školstva a osvety a pod. Jeho zbierka obsahuje vydania výročných správ zemských spolkov na Slovensku, odbornú literatúru Viliama Gaňa, Vladimíra Predmerského, historické vydania periodík ako Československá psychológia, Jednotná škola, Otázky defektológie, Špeciálna škola, Nápravná pedagogika, Pomocné školství, Efeta a ďalšie. To je len krátka zmienka o tituloch, ktoré Dr. Jozef Baláž daroval Múzeu špeciálneho školstva v Levoči. V špeciálno-pedagogickej knižnici múzea sa nachádza aj titul od Jozefa Baláža, Interpersonálna komunikácia a jej poruchy, ktorý vydalo Slovenské pedagogické nakladateľstvo v roku 1988. Autor s kolektívom v nej rozoberajú komunikáciu, ako životný princíp, interpersonálnu komunikáciu a jej poruchy v útlom detstve, poruchy učenia a emocionálne problémy, osobitosti sociálnej komunikácie delikventov, medicínske aspekty porúch reči, reflexoterapiu (liečbu dotykom), zajakavosť, chirografiu (znakovú reč), rozvíjanie reči ai.

Jozef Baláž sa narodil 8. októbra 1931 v Potvoriciach neďaleko Trenčína, kde prežil nielen svoje detstvo, ale i mladosť. Od r. 1960 pracoval ako vedúci logopéd na logopedickom úseku pri ušno-krčnom oddelení Okresného ústavu národného zdravia (OÚNZ) v Trenčíne. Okrem toho externe učil v Osobitnej škole internátnej (OŠI) v Trenčíne a tiež na Pedagogickej fakulte UK v Trnave. Naplno sa angažoval v terénnej logopedickej starostlivosti, keď s Krajskými pedagogickými ústavmi (KPÚ) a Krajskými ústavmi národného zdravia (KÚNZ) organizoval školenia tzv. logopedických asistentov, letné kurzy pre deti s poruchami reči, ako aj kurzy logopedického minima pre učiteľky materských škôl (na predchádzanie rečových porúch). Ako uvádza Ročenka vedecko-odborného časopisu o komplexnej rehabilitácii ľudí s postihnutím s názvom Efeta – otvor sa z roku 2006: „V spolupráci s Doškoľovacím ústavom lekárov a farmaceutov v Prahe a Bratislave vypracoval metodické a časové plány doškoľovania okresných a krajských logopédov. V rámci publikačnej činnosti sa zameral na metodické materiály a zostavovanie zborníkov z logopedických konferencií. Prispieval i do odborných a vedecko-populárnych časopisov, prednášal na odborných konferenciách a seminároch a vypracoval koncepciu spolupráce logopéda so psychológom, s pedopsychiatrom, foniatrom, so školských lekárom a sociálnym pracovníkom. Bol členom redakčnej rady časopisu Zdravie. Je autorom viacerých logopedických pomôcok používaných pri odstraňovaní porúch reči.

Bol zostavovateľom a spoluautorom publikácie Komunikačné problémy detí s viacerými chybami (1980), ako aj zborníkov z konferencií a publikoval v časopise Efeta.

Ako spoluzakladateľ SŠLV (25. mája 1969) sa mimoriadne zaslúžil o propagáciu tejto organizácie nielen doma, ale aj v zahraničí (Maďarsko, Poľsko). Od jej vzniku až do r. 2006 bol aktívnym členom spoločnosti, zastával v nej významné funkcie, ako člen predsedníctva, podpredseda a čestný predseda, predseda historicko-dokumentačnej komisie a vedúci logopedickej sekcie pri SŠLV. Zorganizoval 13 celoštátnych logopedických konferencií s medzinárodnou účasťou, vyše 80 logopedických seminárov, valných zhromaždení SŠLV ai.“ (Efeta – otvor sa, 2006, s. 8-9).

Dr. Jozef Baláž stál pri zrode ďalších významných spoločností, napr. Českej logopedickej spoločnosti, Logopedickej sekcie pri Slovenskej lekárskej spoločnosti a tiež pri zakladaní Slovenského zväzu sluchovo postihnutých.

V roku 1987, počas celoštátnej logopedickej konferencie v Trnave (23. – 24. október)

odznelo verejné poďakovanie a odovzdanie čestného uznania PhDr. Jozefovi Balážovi

za dlhoročnú obetavú prácu v oblasti logopédie na Slovensku.

Anna Borešová uvádza: „U Dr. Jozefa Baláža treba osobitne vyzdvihnúť jeho nesmiernu oddanosť problematike hendikepovaných, jeho sociálne cítenie, ochotu pomôcť a schopnosť vcítiť sa do situácie ľudí odkázaných na pomoc, čo ho vždy charakterizovalo ako mimoriadne humánneho človeka. Členovia SŠLV radi spomínajú tiež na jeho oddanosť zakladateľovi Spoločnosti pre špeciálnu a liečebnú výchovu doc. Vladimírovi Predmerskému, ktorého až do posledných dní s veľkou úctou a láskou sprevádzal na podujatiach, navštevoval a informoval o činnosti a dianí v SŠLV.“ (Efeta – otvor sa, 2006, s. 13).

PhDr. Jozef Baláž bol ženatý a spolu s manželkou vychovali dve deti, staršieho syna Petra a mladšiu dcéru Evu.

12.septembra 2024 dotĺklo srdce PhDr. Jozefa Baláža, srdce žijúce, pomáhajúce všetkým, ktorí to potrebovali, srdce oddaného logopéda. Odpočívajte v pokoji, pán Jozef Baláž !

Článok z Efety 1992, Komplexná rehabilitácia pri poruchách reči a sluchu:

Článok z Efety 2/1996, Priekopníci starostlivosti o postihnutých ľudí: Prof. MUDr. PhDr. Miloš Sovák, DrSc. zakladateľ československej logopédie: