Guilly d´Herbemont, matka bielej palice

Francúzska Guilly d´Herbemont (1888-1980) podala návrh, aby nevidiaci používali pri chôdzi bielu palicu, ktorá im má slúžiť na orientáciu. Jej návrh sa do praxe zaviedol v r. 1931 a postupne sa rozšíril po celej Európe.

15.október sa stal Medzinárodným dňom na základe odporúčania Generálneho zhromaždenia Svetovej únie nevidiacich v Káhire (od r. 1964). Odvtedy je biela palica ochranným znakom nevidiacich v dopravnom ruchu.

A ako to bolo pred uvedením bielej palice do života?

Guilly d´Herbemont občas sprevádzala nevidiacich parížskymi križovatkami. To ju priviedlo na myšlienku používať bielu palicu, ktorou policajti riadili dopravu na parížskych križovatkách, ako ochranný znak nevidiacich v cestnej premávke. Na jej podnet uverejnil denník Echo de Paris v novembri 1930 vyhlásenie, aby nevidiacich vybavili bielymi palicami. Výzva sa stretla s pochopením úradov a už 7. januára nasledujúceho roka dostali parížski nevidiaci prvé biele palice. Počas niekoľkých rokov sa biela palica rozšírila do mnohých krajín a napokon ju Svetová únia nevidiacich odporúčala vládam ako oficiálny ochranný znak nevidiacich. V súčasnosti je slepecká palica základnou a najdôležitejšou pomôckou pri orientácii a samostatnom pohybe nevidiacich a slabozrakých a zároveň slúži na ich označenie pri pohybe po verejných komunikáciách. Slepecká palica je uvedená aj v dopravnej vyhláške ako symbol, ktorý sú povinní rešpektovať všetci účastníci cestnej premávky.

Jedným z mnohých exponátov v našom múzeu je aj orientačná, slepecká skladacia palica, 5-dielna, vo vrchnej a spodnej časti zvýraznená reflexným pásikom. Prvá čas názvu palice určuje účel palice, teda ich delíme na: orientačné, signalizačné a oporné. Viac o slepeckej palici sa dozviete počas prehliadky našej interaktívnej expozície. Dokonca si u nás môžete vyskúšať aj spôsob používania bielej palice.

Pripravila: Štefánia Petreková

Zdroje:

-archív Múzea špeciálneho školstva v Levoči

-http://dherbemont.free.fr/en/pictures/